Linky

Portály duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo

 

Ide o majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Je predmetom právnej ochrany a jeho používanie je preto viazané na súhlas autora, či tvorcu.

 

Právo duševného vlastníctva obsahuje dve oblasti:

1.            Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom   – súvisí skôr s umeleckou a kultúrnou oblasťou:

• chráni diela (napr. literárne, hudobné, fotografické, architektonické), iné predmety ochrany, ku ktorým sa viažu práva súvisiace (umelecký výkon, záznam  - zvukový, audiovizuálny), počítačové programy a databázy,
• na ochranu nie je potrebná žiadna registrácia (vzniká automaticky),
• táto oblasť súvisí viac s umeleckou, kultúrnou sférou,
• ústredným orgánom je Ministerstvo kultúry SR.

 

2.            Právo priemyselného vlastníctva súvisí skôr s hospodárskou, technickou oblasťou:

• chráni predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr.  vynálezy, technické riešenia, dizajny), alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr. ochranné známky),
• na ochranu je potrebná registrácia,
• táto oblasť súvisí viac s obchodnou a technickou sférou, výrobou, službami,
• ústredným orgánom je Úrad priemyselného vlastníctva SR.

 

Ochrana, vymožiteľnosť, falšovanie a autorské pirátstvo

 

Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane. K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Porušenie môže viesť k priestupkovému konaniu, občianskoprávnemu súdnemu konaniu či trestnému postihu.

 

Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod. na stiahnutie bez súhlasu autora).

 

Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie. Gestorom komisie je Úrad priemyselného vlastníctva SR.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časté otázky o autorskom práve

 

 

Na čo sa vzťahuje autorské právo?

 

Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva. Keďže ide len o demonštratívny výpočet môžu byť za autorské diela považované aj iné výtvory, ktoré nie sú výslovne spomenuté v tomto výpočte, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

 

Aby bol určitý výtvor považovaný za dielo v zmysle autorského práva, musí spĺňať všetky pojmové znaky diela, a to:

•             dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods. 1) ,

•             ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods. 4),

•             je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods. 1),

•             a zároveň nespadá do negatívneho výpočtu toho, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva  (§ 5).

 

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

 

Čo nechráni autorské právo?

 

Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Predmetom autorského práva je teda dielo ako vyjadrenie danej myšlienky, výsledok jedinečnej tvorivej duševnej činnosti autora.  

 

Autorský zákon v § 5  vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva. Za predmet autorského práva sa nepovažuje:

• myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela, a to z toho dôvodu, že tieto „predmety" vôbec nemôžu byť považované za dielo, pretože nespĺňajú pojmové znaky diela.
• denná správa, ktorou je informácia o určitej udalosti alebo skutočnosti.
• text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, súdne rozhodnutie, verejná listina, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad,
• územnoplánovacia dokumentácia,
• štátny symbol, symbol obce, symbol územnosprávneho kraja (dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu, je však chránené),
• prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných,
• dielo tradičnej ľudovej kultúry,
• výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

Napriek tomu, že tieto „predmety" môžu spĺňať pojmové znaky diela, sú vylúčené z ochrany najmä z dôvodu verejného záujmu.

 

 

 

 

Kde si môžem registrovať svoje autorské právo alebo získať potvrdenie o mojom autorskom práve?

 

Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Podobne je to aj v iných krajinách EÚ.

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Bližšie k vzniku autorského práva viď otázka č. 3.

 

Ako sú chránené audiovizuálne dielo alebo počítačový program?

 

Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze. Uvedené predmety sú chránené autorským právom, ale vyznačujú sa istými odlišnosťami od všeobecnej úpravy diel, a preto ich Autorský zákon podrobnejšie upravuje aj v samostatných ustanoveniach.

 

Audiovizuálne dielo (§ 82-86)

 

Audiovizuálne dielo musí spĺňať pojmové znaky diela a zároveň musí byť ísť o také dielo, ktoré je vytvorené filmovými tvorivými postupmi, ako aj výberom a spracovaním diel audiovizuálne použitých bez ohľadu na formu a spôsob ich spracovania, vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako sled zaznamenaných, zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.

 

Zjednodušene povedané, ide napr. o film, či už bude úplne pôvodný (diela sú vytvorené priamo pre audiovizuálne dielo napr. vlastná hudba, vlastný scenár) alebo zložený z iných, už existujúcich, diel, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. zaradenie populárneho hudobného diela do filmu, spracovanie knihy na scenár k filmu). Autor audiovizuálneho diela si musí vyžiadať súhlas na použitie tohto iného, už existujúceho, diela od jeho autora a až potom ho môže použiť vo svojom audiovizuálnom diele. Toto iné, už existujúce, dielo (napr. hudobné dielo), ktoré sa rozhodne autor audiovizuálneho diela spracovať alebo inak autorskoprávne použiť a následne vložiť do audiovizuálneho diela, sa nazýva audiovizuálne použité dielo.

 

Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Autorom môže byť aj iná fyzická osoba, avšak len pod podmienkou, že sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou.

 

Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu  audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela. Producent teda môže udeľovať súhlas na použitie audiovizuálneho diela.

 

Počítačový program (§ 87-89)

 

Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. softvér, operačný program, program na prehrávanie hudby a videa, aplikácia v mobile alebo v tablete).

 

Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Súčasť počítačového programu tvorí tiež podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie.

Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Za predpokladu, že teda podmienku tvorivosti spĺňa, je chránený rovnako ako každé dielo z oblasti umenia alebo vedy a vzťahuje sa na neho primerane všeobecná úprava o diele.

Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Súhlas autora na použitie počítačového programu sa nevyžaduje iba v prípade výnimiek a obmedzení majetkových práv autora k počítačovému programu.

 

Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr. výnimka na použitie diela na vyučovacie účely a pri výskume, výnimka na dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela alebo výnimka na náhodné použitie diela).

 

Osobitné výnimky a obmedzenia majetkových práv pre počítačové programy slúžia predovšetkým na účel riadneho využitia počítačového programu (vyhotovenie záložnej rozmnoženiny, preskúšanie funkčnosti a pod.) a na zabezpečenie interoperability - vzájomnej súčinnosti počítačových programov (spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového kódu - textu programovacieho jazyka).  

 

Kto je autorom? Kedy vzniká spoluautorstvo?

 

Autorské právo „patrí" predovšetkým autorovi diela (môže však „patriť" aj dedičovi (pretože majetkové práva sú predmetom dedičstva). Vykonávať autorské práva (majetkové a niektoré osobnostné) môže napr. aj zamestnávateľ.

 

Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Autorom teda nemôže byť právnická osoba.

Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Táto domnienka zabezpečuje právnu istotu, čo sa týka osoby autora, ktorý tak nemusí svoje autorské práva k dielu nikomu inak preukazovať.

 

Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela). Práva k takémuto dielu patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, ak sa spoluautori písomne nedohodli inak.

 

Ako vzniká autorské právo? Treba ho niekde zverejniť?

 

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 16).  Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela). Vznik autorského práva k dielu nie je podmienený zverejnením, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe (musí byť však vyjadrený v podobe objektívne vnímateľnej zmyslami), ani splnením akýchkoľvek formálnych náležitostí, ako je napríklad registrácia či zaradenie do evidencie.

Môže dielo vzniknúť aj z iniciatívy alebo na pokyn inej osoby ako autora?

 

Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom. Takejto fyzickej osobe vzniká autorské právo k dielu momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Nie vždy však autor tvorí dielo z vlastnej iniciatívy. Podnet na vytvorenie diela môže totiž prísť aj od inej osoby alebo vyplýva priamo z určitého právneho vzťahu autora k inej fyzickej alebo právnickej osobe. Autorský zákon preto rozlišuje rôzne osobitné režimy tvorby diel. Ide o režim:

• zamestnaneckého diela (§ 90),
• diela na objednávku (§ 91),
• spoločného diela (§ 92) a
• školského diela (§ 93).

Je potrebné venovať pozornosť niektorým špecifikám práv, ktoré sa viažu k dielam vzniknutým práve týmto spôsobom (výklad viď pri otázkach nižšie).

 

Tvorím diela v pracovnom pomere, aké mám práva? Som zamestnávateľ, ktorého zamestnanci tvoria diela, aké mám práva?

 

Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) – napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Skupinu zamestnaneckých diel tvoria ďalej aj diela, ktoré vznikli na základe právneho vzťahu medzi zamestnancom dočasne prideleným na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce.

 

Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu. Zamestnávateľovi teda prislúcha zo zákona výkon všetkých majetkových práv, t.j. môže dielo vydať, vyhotoviť jeho rozmnoženinu, môže ho uviesť na verejnosti verejným vykonaním alebo verejným prenosom a pod..

 

Autorský zákon dokonca umožňuje zamestnávateľovi urobiť niektoré nevyhnutné zásahy do osobnostných práv autora. Predpokladá sa totiž, že ak zamestnávateľ už vykonáva majetkové práva k dielu, tak autor mu udelil „akoby" aj súhlas na zverejnenie diela, na označenie diela menom zamestnávateľa, na dokončenie a zmenu diela alebo na iný zásah do diela.

Keď zamestnávateľ zanikne, výkon majetkových práv sa vracia späť autorovi.  

 

Aké práva má žiak, ktorý vytvoril dielo na splnenie školských povinností? Aké práva má škola?

 

K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. diela v rámci SOČ na strednej škole, bakalárske práce, diplomové práce a pod.) na splnenie svojich školských alebo študijných povinností, ktoré majú na základe ich právneho vzťahu ku škole.

 

Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu). V prípade, ak autor školského diela získa takýmto spôsobom nejakú odmenu, škola sa môže dožadovať náhrady nákladov alebo ich časti, ktoré vynaložila na vytvorenie školského diela.  

 

Aké práva má autor?

 

Autorské právo má dve zložky – vytvorením diela patria autorovi diela výhradné osobnostné práva (§ 18) a výhradné majetkové práva (§ 19 a § 20).

 

Aké sú osobnostné práva autora? Možno k nim udeliť súhlas inej osobe, previesť ich alebo sa ich vzdať? Dedia sa osobnostné práva?

 

Základným osobnostným právom je právo autora na autorstvo k svojmu dielu, čo znamená, že autor má právo byť považovaný za autora konkrétneho diela a právo brániť sa proti prisvojeniu si autorstva inou osobou. 

V rámci ďalších osobnostných práv má autor právo:

• rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela,

• byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a spôsobe použitia možný a obvyklý,

• na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.

 

Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Keďže osobnostné autorské práva sú späté s osobou autora, jeho smrťou zanikajú.

 

Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Postmortálna ochrana sa vzťahuje na prípady, keď dôjde k porušeniu zákazu prisvojenia si autorstva k dielu iného autora, k porušeniu povinnosti uvádzať meno autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné a k porušeniu zákazu použitia diela spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.

 

Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela). Takto udelený súhlas musí byť limitovaný nevyhnutným rozsahom a spôsobom zásahu a ak sa autor s používateľom nedohodnú na jeho neodvolateľnosti, dá sa vždy odvolať.

 

 

Môže iná osoba použiť dielo? Môže tieto práva autor previesť, alebo vzdať sa ich?

 

Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Pokiaľ teda autorský zákon neustanovuje inak, právu autora udeliť súhlas na použitie diela zodpovedá povinnosť osoby, ktorá chce dielo použiť, získať od autora súhlas na použitie diela (udeľuje sa licenčnou zmluvou).

Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Odmena autorovi neprislúcha len v prípadoch určitých výnimiek a obmedzení a pri dohode na poskytnutí bezodplatnej  licencie.

 

Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Na rozdiel od osobnostných práv sú však majetkové práva autora predmetom dedičstva.

 

Na aké použitie diela možno udeliť súhlas (licenciu)?

 

Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela – napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora. Dielo je možné používať viacerými spôsobmi.

Použitím diela je najmä:

• spracovanie diela,

• spojenie diela s iným dielom,

• zaradenie diela do tvorivej databázy,

• vyhotovenie rozmnoženiny diela,

• verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela

1.            prevodom vlastníckeho práva,

2.            vypožičaním,

3.            nájmom.

• uvedenie diela na verejnosti

1.            verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela

2.            verejným vykonaním diela,

3.            verejným prenosom diela.

Nakoľko ide len o demonštratívny výpočet, môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie spôsoby použitia, na ktoré je autor oprávnený udeľovať súhlas. Autor však môže udeľovať súhlas len na také spôsoby použitia, ktoré sú známe v čase udelenia súhlasu (licencie).

 

Ako dlho trvajú autorské práva?

 

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Majetkové práva autora trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti (§ 32).

Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Trvanie majetkových práv sa končí posledným dňom 70-teho roka od smrti autora (teda trvanie 70 ročnej lehoty sa počíta odo dňa smrti autora a predlžuje sa v poslednom roku do 31.12.).

Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu. Dielo sa však môže stať voľným aj pred uplynutím doby ochrany, a to ak autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať.

 

 

Môžem použiť dielo bez súhlasu autora?

 

Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv. zákonných licencií, alebo ak ide o voľné dielo.

 

Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Medzi takéto výnimky a obmedzenia patrí:

•             citácia diela,

•             karikatúra, paródia, pastiš,

•             použitie diela na informačné účely,

•             záznam vysielania,

•             použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve,

•             vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu,

•             reprografia,

•             použitie diela na vyučovacie účely a pri výskume,

•             použitie diela pri školských predstaveniach,

•             použitie diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím,

•             použitie diela v rámci náboženských a úradných obradov a sviatkov

•             použitie diela prostredníctvom koncového zariadenia,

•             použitie diela na účel archivovania,

•             použitie deila verejným vystavením,

•             použitie osirelého diela,

•             použitie architektonického diela,

•             použitie diela na úradné účely,

•             dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela,

•             náhodné použitie diela,

•             použitie diela pri oprave a ukážke zariadenia,

•             propagácia výstavy a dražby umeleckého diela.

 

Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. náhrada odmeny (vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu, reprografia).

 

Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Uvedený test pozostáva z nasledovných krokov:

a) výnimky a obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v osobitných zákonom ustanovených prípadoch (zákonné licencie),

b) nakladanie s dielom nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a

c) nakladanie s dielom nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.

Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť. Ak by napriek tomu došlo k použitiu diela, pôjde o nedovolené použitie, teda o porušenie autorského práva.

 

Dielo vytvorené pre zamestnávateľa

 

V prípade zamestnaneckého diela (§ 90 vykonáva majetkové práva autora k tomuto dielu zo zákona zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. To znamená, že zamestnávateľ môže použiť dielo, ako aj udeľovať ďalším osobám súhlas na jeho použitie.

 

Voľné dielo

 

Bez súhlasu autora je možné použiť voľné dielo (§ 9).

 

Osirelé dielo a obchodne nedostupné diela

 

Za osirelé dielo sa považuje

•             slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä kniha, časopis, noviny

•             dielo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou iného diela, napr. ilustrácia či fotografia

•             hudobné dielo vyjadrené v písomnej forme

•             kinematografické alebo audiovizuálne dielo a zvukový záznam

•             dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti kultúrnou alebo vzdelávacou organizáciou, ak možno dôvodne predpokladať, že autor by nenamietal proti jeho použitiu

•             čiastočne osirelé dielo, prvýkrát vydané alebo odvysielané v niektorom členskom štáte EÚ, ktorého autora nemožno určiť, alebo, ak bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu a je uložené v zbierkach vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií alebo v zákonnom depozitári. Nositeľa práv v takýchto prípadoch nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela.

 

Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Zákon súčasne chráni práva autora, ktorý má právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a nárokovať si primeranú odmenu od používateľa svojho diela. Na základe pravidla tzv. vzájomného uznávania statusu osirelého diela je dielo, ktoré sa považuje za osirelé v niektorom členskom štáte EÚ, uznané za osirelé aj v ostatných členských štátoch. Zdigitalizované osirelé diela sa tak budú môcť sprístupniť vo všetkých členských štátoch a nie je potrebné overovať status osirelého diela v každom členskom štáte osobitne.

 

Obchodne nedostupné dielo

 

Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze). Tieto diela musia byť zároveň uložené v knižnici, archíve alebo múzeu a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel, ktorý vedie Slovenská národná knižnica.[MMM1] 

 

Týka sa autorské právo umeleckých výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov?

 

Tieto práva patria medzi práva súvisiace s autorským právom, t.j. týkajú umeleckých výkonov (napr. spevákov, tanečníkov, hudobníkov, hercov), zvukových záznamov (napr. záznam piesne na zvukovom CD), audiovizuálnych záznamov (napr. záznam športového podujatia), periodík a vysielania:

• ide o výlučne majetkové práva (okrem umeleckých výkonov, ku ktorým sa  viažu aj  osobnostné práva)
• trvajú v zásade 50 rokov od rozhodujúcej skutočnosti (podanie umeleckého výkonu, vyhotovenia zvukového/ audiovizuálneho záznamu, odvysielania)

 

Práva výkonných umelcov sa týkajú umeleckých výkonov výkonných umelcov (napr. speváci, tanečníci, herci, hudobníci a pod.), t.j. tvorivých vyjadrení (vykonania) diel v rôznych umeleckých podobách, napr. predvedením, recitáciou, tancom, spevom  a pod. Práva výrobcov zvukových záznamov sa týkajú zvukových záznamov (napr. záznam hudby na CD). Práva výrobcov audiovizuálnych záznamov sa týkajú audiovizuálnych záznamov (napr. záznam športového podujatia, záznam koncertu a pod.).

 

Týka sa autorské právo aj databáz?

 

Databázu môžu tvoriť rôzne diela (napr. fotografie, články, ilustrácie atď.), ale aj iné údaje (napr. čísla), ktoré sú usporiadané do určitého systému (alebo podľa určitej metodiky) a sú prístupné elektronickými alebo inými prostriedkami (§ 130).

Toto usporiadanie nemusí byť tvorivé, chránený je práve vklad napr. do získania týchto údajov – „netvorivá" databáza (§ 135 a nasl.). Príkladom netvorivej databázy je napr. telefónny zoznam. Naproti tomu k „tvorivej" databáze (§ 131 a nasl.) sa viaže autorské právo (pretože spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu je výsledkom tvorivej duševnej činnosti). Príkladom tvorivej databázy je  napr. časopis. Zhotoviteľom databázy (§ 135 ods. 2) je osoba, ktorá iniciovala a zabezpečila zhotovenie databázy. Osobitné právo zhotoviteľa databázy trvá 15 rokov (§ 139) odo dňa zhotovenia databázy alebo odo dňa, keď bol umožnený prístup verejnosti k databáze, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala neskôr.

 

Kto spravuje práva autorov, výkonných umelcov, výrobcov, vysielateľov a zhotoviteľov databázy?

 

Správou práv je správa výkonu majetkových práv autorov, výkonných umelcov, výrobcov, vysielateľov a zhotoviteľov databázy k predmetom ochrany (§ 139). Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy.

 

Ak správu práv vykonáva organizácia kolektívnej správy, ide o kolektívnu správu práv.

•       organizácie kolektívnej správy zastupujú autorov, výkonných umelcov a ostatných nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv

•       organizácie kolektívnej správy sú oprávnené vyberať za autorov a ostatných nositeľov práv autorské odmeny a ďalšie odmeny v zmysle autorského zákona

•       organizácie kolektívnej správy vykonávajú kolektívnu správu práv len v určených odboroch

•       organizácie kolektívnej správy vykonávajú svoju činnosť bez nároku na zisk, s výnimkou účelne vynaložených nákladov

•       niektoré práva možno vykonávať zo zákona len prostredníctvom organizácií kolektívnej správy (povinná kolektívna správa)

•       organizácie kolektívnej správy konajú na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR

•       organizácie kolektívnej správy sú na účely transparentnosti povinné poskytovať informácie a vydávať výročnú správu

 

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí šesť organizácií kolektívnej správy, ktorým bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. Sú nimi :

• SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam. Vykonáva kolektívnu správu práv k hudobným dielam. SLOVGRAM zastupuje nositeľov práv k umeleckým výkonom, zvukovým a zvukovo-obrazovým záznamom.
• SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov.
• OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska. Vykonáva kolektívnu správu práv k umeleckým výkonom a zvukovým záznamom.
• LITA, autorská spoločnosť. Spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia.
• SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Spravuje práva k zvukovoobrazovým záznamom a audiovizuálnym dielam.

 

Každá organizácia kolektívnej správy spravuje práva len vo vybraných odboroch, vo vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany a v rozsahu oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR.

 

Každá organizácia kolektívnej správy zastupuje, okrem slovenských, aj zahraničných nositeľov práv, pretože autorský zákon priamo ukladá organizácii kolektívnej správy povinnosť uzatvárať tzv. recipročné zmluvy so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo priamo zastupovať nositeľov práv aspoň z troch ďalších členských štátov Európskej únie.

 

Uzavreté recipročné zmluvy tak umožňujú každej slovenskej organizácii kolektívnej správy vyberať, rozdeľovať a vyplácať odmeny pre zahraničných nositeľov práv, ktorých diela a iné predmety ochrany sa používajú na Slovensku. Zahraničné organizácie kolektívnej správy zároveň vyberajú a rozdeľujú odmeny pre slovenských nositeľov práv za použitie ich diel a iných predmetov ochrany v zahraničí. Tie sú následne vyplatené slovenským autorom prostredníctvom príslušných slovenských organizácií kolektívnej správy.

 

Ako zistím,  koho organizácia kolektívnej správy zastupuje?

 

Každá OKS je povinná zverejniť a aktualizovať na svojej internetovej stránke zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje (§ 181 písm. m)).

OKS tiež musí zverejniť zoznam zahraničných organizácií kolektívnej správy, s ktorými navzájom zastupuje nositeľov práv (napr. ak má OKS uzatvorenú zmluvu s českou OKS, je od tejto OKS možné následne zistiť, či zastupuje konkrétneho českého nositeľa práv).

 

Aké mám povinnosti, keď organizujem koncert, iné verejné kultúrne podujatie so živou hudbou?

 

Verejné vykonanie je veľmi častým spôsobom použitia predmetov ochrany, ku ktorému dochádza pri rôznych podujatiach spojených s verejným a kultúrnym životom občanov (napr. koncert, divadlo, jarmok a pod.). Verejným vykonaním je v zmysle § 26 aj „živé predvedenie diela recitáciou, spevom, hrou, tancom alebo inak výkonným umelcom na verejnosti".

Pri živom predvedení chránených hudobných diel (§ 168), teda nie voľných diel (diel, ktorým už uplynula doba ochrany alebo diel, ktoré nie sú vôbec chránené - napr. folklórne neupravené diela) je usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia povinný predložiť najmenej päť dní pred uskutočnením tohto podujatia predbežný zoznam týchto diel s uvedením názvu diela a údaja o autorstve príslušnej organizácii kolektívnej správy. Ak si usporiadateľ túto povinnosť nesplní, má sa za to, že na verejnom kultúrnom podujatí boli verejne vykonané hudobné diela, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy, hoci v skutočnosti organizácia kolektívnej správy práva k predvedeným dielam nespravuje. Zavádza sa tým tzv. právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná za predpokladu, že usporiadateľ do 15 dní od uskutočnenia verejného kultúrneho podujatia preukáže, že boli verejne vykonané hudobné diela, ku ktorým práva nespravuje organizácia kolektívnej správy.

 

Usporiadateľ je následne povinný najneskôr 15 dní po verejnom kultúrnom podujatí predložiť príslušnej organizácii kolektívnej správy úplný zoznam skutočne použitých (odohratých) hudobných diel. V takýchto prípadoch sa usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia považuje za používateľa hudobného diela.

 

V prípade verejného vykonania hudobných diel je príslušnou organizáciou kolektívnej správy SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam.

 

Keď organizujem koncert alebo potrebujem uzatvoriť s organizáciou kolektívnej správy zmluvu na iné použitie, ako zistím koľko budem platiť?

 

Každá OKS je povinná viesť tzv. sadzobník odmien, ktorý určuje výšku alebo spôsob určenia výšky jednotlivých sadzieb za každý spôsob použitia diela (alebo iného predmetu ochrany), ku ktorému OKS spravuje práva.

Sadzby za jednotlivé spôsoby použitia predmetov ochrany vychádzajú zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia odmien, ktoré schvaľujú nositelia práv na valnom zhromaždení OKS. Výsledné sumy odmien teda predstavujú vôľu zastupovaných nositeľov práv, nie sú výsledkom svojvoľného rozhodnutia OKS.

Sadzby okrem toho musia v každom jednotlivom prípade odrážať rozsah, spôsob účel a čas použitia predmetu ochrany.

OKS je povinná zverejniť svoj aktuálny sadzobník odmien na svojej internetovej stránke, kde je prístupný verejnosti.

 

Kto a prečo musí platiť náhrady odmien z čistých CD a iných tovarov?

 

Dielo je možné použiť len so súhlasom nositeľa práv a ten sa udeľuje licenčnou zmluvou. Napriek tomu Autorský zákon taxatívne ustanovuje prípady, kedy môže osoba použiť dielo aj bez jeho súhlasu.

Ustanovenia § 42 a § 43 Autorského zákona umožňujú vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela (alebo iného predmetu ochrany) aj bez súhlasu nositeľa práv a za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť mu odmenu. Nositeľ práv má však právo na náhradu odmeny. Povinnosť platby tejto náhrady odmeny sa prenáša na iné povinné osoby (výrobcov, dovozcov, predajcov zariadení). Tieto náhrady odmien sa uhrádzajú výlučne prostredníctvom organizácie kolektívnej správy - ide o povinnú kolektívnu správu práv. V tomto prípade je výška náhrady odmeny určená zákonom.

Na základe § 36 ods. 3 Autorského zákona je náhradu odmeny povinný zaplatiť:

a) výrobca, príjemca z členského štátu, dovozca z iného ako členského štátu alebo iná osoba, ktorá na účely predaja prvýkrát umiestni na trhu v Slovenskej republike, vrátane predaja cez internet, technické zariadenie umožňujúce dočasne alebo trvalo vyhotovenie rozmnoženiny diela, uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela, alebo nenahratý nosič záznamu umožňujúci uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela,

b) osoba, ktorá poskytuje reprografické služby za odplatu.

 

Zákon taxatívne spoplatnené zariadenia a nosiče nevymenúva, nakoľko rýchle napredovanie techniky by si vyžadovalo každoročnú novelizáciu tohto zoznamu. Ide o akékoľvek zariadenia, prístroje a nosiče technicky schopné vyhotoviť rozmnoženiny. Príkladný výpočet spolu s určením výšky náhrady odmeny určuje príloha č. 2 Autorského zákona, napr. CD, DVD, blu-ray, USB kľúč,  napaľovačka, set-top-box, mobilný telefón, tablet, počítač.

 

Nárok na náhradu odmeny nemá v zmysle Autorského zákona len autor, ktorého dielo bolo na základe výnimky ustanovenej v § 42 a § 43 Autorského zákona použité, ale aj výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu, výrobca audiovizuálneho záznamu a vysielateľ vo vzťahu k ich predmetom ochrany. Ak teda bola vytvorená napr. kópia hudobného CD-nosiča, došlo tým v zmysle Autorského zákona k  vyhotoveniu rozmnoženiny niekoľkých predmetov ochrany zároveň – teda nielen hudobného diela, ale aj zvukového záznamu, textu hudobného diela, resp. umeleckého výkonu. Je teda potrebné uhradiť náhradu odmeny tak autorovi hudby, ako aj autorovi textu, prípadne výkonnému umelcovi, resp. výrobcovi zvukového záznamu, ktorých predmety ochrany sa fakticky na CD-nosiči nachádzali. Preto sa uhrádza náhrada odmeny všetkým príslušným organizáciám kolektívnej správy.

Bežný človek tak nemá v súvislosti s náhradou odmeny (tzv. blank tape levy) žiadne povinnosti.

 

Chcem umiestniť obrazovku, kde sa v rámci toho istého koncertu na tom istom mieste prenáša táto hudba. Prehrávam hudbu z CD v reštaurácii, prípadne ako DJ na diskotéke. Aké sú moje povinnosti v týchto prípadoch?

 

Ide o verejné vykonanie v zmysle § 26 Autorského zákona. Za verejné vykonanie sa (okrem živého predvedenia diela) považuje aj:

a.            prenos živého predvedenia diela prostredníctvom technického zariadenia na prenos obrazu, zvuku alebo obrazu a zvuku súčasne určený verejnosti priamo prítomnej na mieste živého predvedenia diela (ide napr. o veľkoplošné obrazovky umiestnené na koncertných podujatiach alebo o obrazovky umiestnené v priestoroch opery, kde sa prenáša aktuálne vykonávané dielo, pričom okruh verejnosti, ktorá môže sledovať vykonanie diela sa takýmto prenosom nerozširuje),

b.            technické predvedenie diela, ktorým je predvedenie diela prostredníctvom technického zariadenia na prenos obrazu, zvuku alebo obrazu a zvuku súčasne, určené verejnosti priamo prítomnej na mieste tohto predvedenia (technickým predvedením je napr. prehrávanie predmetov ochrany v kine, prehrávanie CD v prevádzkarni, alebo prehrávanie predmetov ochrany diskdžokejom).

 

Uvedené spôsoby verejného vykonania sa nepovažujú za verejný prenos diela. Základom na odlíšenie živého predvedenia diela a prenosu živého predvedenia diela od verejného prenosu je, že predmety ochrany sa predvádzajú naživo (live). Ak by totiž napr. veľkoplošná obrazovka, na ktorej je simultánne prenášaný živý koncert, bola umiestnená mimo priestorov koncertu, rozšíril by sa okruh verejnosti, ktorá môže koncert sledovať, a preto by šlo už o verejný prenos.

 

Rozdiel medzi technickým predvedením diela a verejným prenosom spočíva v tom, že kým pri technickom predvedení je verejnosť priamo prítomná na mieste, odkiaľ sa predmety ochrany priamo prenášajú (napr. kino, prehrávanie CD v prevádzke), pri verejnom prenose sú predmety ochrany verejnosti na určitom mieste len "sprostredkované" (napr. predmety ochrany sú v prevádzke prenášané prostredníctvom rozhlasového alebo televízneho prijímača a prenáša sa rozhlasové alebo televízne vysielanie – t.j. prevádzka má pre verejnosť pustenú rádiostanicu).

 

Keďže verejné vykonanie (vo všetkých jeho formách) je použitím diel v zmysle autorského zákona, je potrebné práva k dielam vysporiadať. Pri technickom predvedení diela treba brať do úvahy, že prostredníctvom technického zariadenia môže dôjsť k verejnému vykonaniu niekoľkých predmetov ochrany zároveň – teda môže byť použité nielen hudobné dielo, text hudobného diela, ale aj zvukový záznam, audiovizuálny záznam, resp. umelecký výkon. Je teda potrebné vysporiadať tak autora hudby, ako aj autora textu, prípadne výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, resp. výkonného umelca. Zjednodušene povedané to znamená, že napr. v jednej piesni môže byť obsiahnutá hudba, ktorú vytvoril určitý skladateľ, text piesne, ktorý má svojho autora, umelecký výkon výkonného umelca (gitaristu, bubeníka) a zvukový záznam, ktorý má svojho výrobcu.    

 

Mám vo svojej reštaurácii rádio/TV alebo púšťam hudbu z CD? Koľko musím platiť, komu a prečo, keď platím koncesionárske poplatky?

 

V prípade, že je v prevádzke dochádza k používaniu rádia alebo TV, dochádza k verejnému prenosu.  Verejný prenos je ďalším zo spôsobov použitia predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona.

Za verejný prenos je v zmysle § 27 autorského zákona považované „verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli".

Verejný prenos v autorskoprávnom zmysle je širokým pojmom, ktorý zahŕňa aj vysielanie diela, retransmisiu diela a sprístupňovanie diela verejnosti. Zároveň ho však treba dôsledne odlišovať od verejného vykonania.

 

Opäť platí, že keďže ide o použitie predmetov ochrany v zmysle autorského zákona, je nevyhnutné vysporiadať práva všetkých nositeľov práv viažucich sa k predmetom ochrany, ktoré sa prostredníctvom technického zariadenia „verejne prenášajú". Aj napriek tomu, že ide len o jeden spôsob použitia, ktorým je verejný prenos, je potrebné si  uvedomiť, že prostredníctvom rozhlasového prijímača môže dochádzať k použitiu niekoľkých predmetov ochrany zároveň – teda nielen zvukového záznamu, ale aj hudobného diela, textu hudobného diela, resp. umeleckého výkonu. Je teda potrebné vysporiadať tak autora hudby, ako aj autora textu, prípadne výkonného umelca, resp. výrobcu zvukového záznamu. Podobne je tomu tak v prípade televízneho prijímača, keď okrem zmienených predmetov ochrany dochádza aj k verejnému prenosu audiovizuálneho diela, zvukovo-obrazového záznamu a pod.

 

Nakoľko verejný prenos sa najčastejšie uskutočňuje v prevádzke (obchodná prevádzka, prevádzka služieb), ktorá na rozdiel od domácnosti nemá súkromný charakter a táto prevádzka prostredníctvom technického zariadenia verejne prenáša predmety ochrany pre svojich zákazníkov, je nutné tieto práva vysporiadať (teda získať súhlas na takéto použitie).

 

V prípade, že je v prevádzke napr. púšťaná hudba z CD, ide o použitie predmetov ochrany (verejné vykonanie), na ktoré je potrebné získať súhlas autora. V prípade verejného prenosu a technického predvedenia diel (ako formy verejného vykonania diel) je v praxi takmer nemožné, aby používateľ vysporiadal práva všetkých nositeľov práv ku všetkým verejne prenášaným a predvádzaným predmetom ochrany individuálne (teda priamo s jednotlivými nositeľmi práv). Verejný prenos a technické predvedenie sa preto vysporiadava prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. To znamená, že sa prostredníctvom týchto organizácií získava súhlas na takéto konanie – teda na použitie diela a iných predmetov ochrany.

 

Ktoré organizácie kolektívnej správy je potrebné osloviť?

 

Každá z organizácií kolektívnej správy práv na Slovensku spravuje práva k určitým predmetom ochrany. SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam,  vykonáva kolektívnu správu práv k hudobným dielam. SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, zastupuje nositeľov práv k umeleckým výkonom, zvukovým a zvukovo-obrazovým záznamom. LITA, autorská spoločnosť  spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia. OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska vykonáva kolektívnu správu práv k umeleckým výkonom a zvukovým záznamom a SAPA, slovenská asociácia producentov v audiovízii.

Každá organizácia kolektívnej správy spravuje práva len vo vybraných odboroch, vo vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany a v rozsahu oprávnenia udeleného ministerstvom.

Zákonom nie je vylúčené, aby niekoľko organizácií kolektívnej správy spravovalo práva k rovnakým predmetom ochrany, pričom však rozdiel spočíva v spôsobe použitia predmetu ochrany alebo v zozname zastupovaných nositeľov práv (keďže napr. jeden výkonný umelec nemôže byť súčasne zastúpený dvomi organizáciami kolektívnej správy). V praxi teda nemôže dôjsť k takému prípadu, že by používateľ platil „dvakrát za to isté". Teda skutočnosť, že používateľ má uzavretú zmluvu s jednou organizáciou kolektívnej správy ho nezbavuje povinnosti uzavrieť zmluvu aj s organizáciou kolektívnej správy, ktorá síce taktiež spravuje práva k rovnakému predmetu ochrany, resp. spôsobu použitia, ale napr. zastupuje iných nositeľov práv.

 

Dohoda o spoločnej správe

 

Ak sa však používateľ rozhodne, môže využiť inštitút tzv. dohody o spoločnej správe (§ 175) organizácií kolektívnej správy a vysporiadať všetky práva len jednou zmluvou s jednou organizáciou kolektívnej správy. Dohoda o spoločnej správe je v prípade verejného prenosu alebo technického predvedenia predmetov ochrany v prevádzkarňach pre organizácie kolektívnej správy povinná. Vzhľadom však na prechodné ustanovenia nového autorského zákona, udeľovanie nových oprávnení na výkon kolektívnej správy práv, ako aj na potrebnú dohodu medzi organizáciami kolektívnej správy, bude tento systém aplikovateľný pravdepodobne až od 2. polovice roku 2016.

 

Sadzobník odmien

 

Čo sa týka výšky odmien za použitie predmetov ochrany, každá organizácia kolektívnej správy musí mať sadzobník odmien, ktorý je povinná zverejniť na svojom webovom sídle. Výška odmien určených v sadzobníkoch organizácií kolektívnej správy je záväzná. Tieto sadzobníky si organizácie kolektívnej správy vydávajú síce vo vlastnej réžii, ale postupujú pri ich tvorbe na základe súkromnoprávnych príkazov nimi zastupovaných nositeľov práv (schvaľuje ich valné zhromaždenie) a musia sa riadiť aj zákonným ustanovením, ktoré vymedzuje, čo všetko treba zohľadniť pri určení výšky odmien v sadzobníku. Predovšetkým musí organizácia kolektívnej správy brať pri určení výšky odmien v sadzobníku odmien a v zmluvách do úvahy rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy. O kritériách, ktoré organizácia kolektívnej správy použila na určenie konkrétnych odmien, informuje používateľa ešte pred uzavretím zmluvy.

 

Úhrady za služby verejnosti

 

V súvislosti s vysporiadaním práv pri verejnom prenose a technickom predvedení diela je potrebné rozlišovať medzi autorskými odmenami (na ktoré sú povinní používatelia autorských diel a iných predmetov ochrany) a úhradami za služby verejnosti (v minulosti tzv. koncesionárske poplatky). Tieto úhrady vyberá Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a slúžia na  finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktoré poskytuje RTVS.

Vyberateľ úhrady (RTVS) teda nepatrí medzi organizácie kolektívnej správy v zmysle autorského zákona. Tieto úhrady preto nijako nesúvisia s uhrádzaním odmien, náhrad odmien a primeraných odmien za použitie predmetov ochrany chránených autorským zákonom prostredníctvom organizácií kolektívnej správy.[MMM2] 

 

Potrebujem súhlas na spracovanie diela? Môžem dielo preložiť do iného jazyka?

 

V týchto prípadoch sa jedná o tzv. spracovanie diela. Spracovanie diela je rozšíreným autorskoprávnym použitím, ktoré zvyčajne predstavuje použitie, na ktoré nadväzujú ďalšie spôsoby použitia (napr. po vzniku nového diela spracovaním sa vyhotovia rozmnoženiny diela, začne sa s jeho verejným rozširovaním alebo sa v určitej forme uvedie na verejnosti). Spracovaním pôvodného diela je v zmysle § 8 autorského zákona taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (musí spĺňať pojmové znaky diela). Príkladom spracovania diela je predovšetkým jeho adaptácia, preklad alebo iná úprava. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania zostávajú zachované, preto na spracovanie diela je potrebné získať súhlas autora tohto pôvodného diela.

 

Môžem spojiť dielo iného autora s mojim dielom? Napr. text s obrázkami?

 

V týchto prípadoch sa jedná o tzv. spracovanie diela. Spracovanie diela je rozšíreným autorskoprávnym použitím, ktoré zvyčajne predstavuje použitie, na ktoré nadväzujú ďalšie spôsoby použitia (napr. po vzniku nového diela spracovaním sa vyhotovia rozmnoženiny diela, začne sa s jeho verejným rozširovaním alebo sa v určitej forme uvedie na verejnosti). Spracovaním pôvodného diela je v zmysle § 8 autorského zákona taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (musí spĺňať pojmové znaky diela). Príkladom spracovania diela je predovšetkým jeho adaptácia, preklad alebo iná úprava. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania zostávajú zachované, preto na spracovanie diela je potrebné získať súhlas autora tohto pôvodného diela.

 

Čo znamená znak „©"? Som povinný ho používať na označenie svojho diela?

 

Na označenie diela, ktoré je chránené autorským právom je možné použiť znak „©"(používa sa najčastejšie v spojení s menom autora a rokom vytvorenia diela). Toto označenie má však len informatívny význam (nevyplýva zo zákona, nie je povinnosť ho používať) a dielo je plne chránené aj bez tohto označenia. Treba mať preto na pamäti, že označenie diela týmto znakom ochranu autorským právom nezakladá.

 

Keď si kúpim obraz, môžem ho používať ako chcem?

 

Napríklad: Autor predá dielo výtvarného umenia. Kupujúci kúpou nadobudne vlastnícke právo k hmotnému substrátu, na ktorom je dielo zachytené (obraz – plátno), avšak vzhľadom na neprevoditeľnosť autorských práv, autor má naďalej osobnostné a majetkové práva k danému dielu (zachytenému na obraze). Bez získania súhlasu od autora (napr. prostredníctvom licenčnej zmluvy) však vlastník obrazu nemôže obraz použiť v autorskoprávnom zmysle, napr. nemôže obraz verejne vystavovať (zapožičať obraz do galérie, prípadne obraz vystavovať v obchodných priestoroch). Keďže však vlastnícke právo nie je dotknuté autorským právom, vlastník obrazu môže s obrazom ďalej nakladať (napr. obraz predať, darovať), môže ho dokonca zničiť. V rámci zachovania osobnostných práv autora však nemôže nakladať s dielom spôsobom znižujúcim jeho hodnotu (napr. hanlivo). Autor má právo požadovať od vlastníka obrazu, aby mu ho sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie svojho práva použiť dielo. Vlastník obrazu nie je v takom prípade povinný obraz autorovi vydať, avšak na žiadosť a náklady autora mu musí vyhotoviť fotografiu, alebo inú rozmnoženinu diela a odovzdať ju autorovi (resp. umožniť autorovi, aby si takúto rozmnoženinu vyhotovil).

 

Záleží na tom, odkiaľ sťahujem napr. film pre moju súkromnú potrebu?

 

 Áno, podľa § 35 ods. 3 nesmie pôvod rozmnoženiny vyhotovenej bez súhlasu autora na základe výnimky na súkromné kopírovanie (§ 42) a reprografickej výnimky (§ 43) porušovať práva autora. Nesmie ísť teda o nelegálny zdroj.

 

Chcem zostaviť výberové CD z voľných pesničiek (klasická hudba, folklórne piesne), mám nejaké povinnosti vo vzťahu k Autorskému zákonu?

 

Pokiaľ ide o  hudobné diela, ktorým už uplynula doba ochrany (sú tzv. voľné), tie sa môžu zaradiť do výberového CD, ak si ich „zostavovateľ CD" sám zahrá, naspieva a zahrá. Avšak ak ich dá niekomu zahrať a naspievať, musí si vysporiadať s „najatými" výkonnými umelcami (spevákmi, hudobníkmi) práva k ich podaným umeleckým výkonom. Rovnako, ak použije už existujúce „nahrávky" umeleckých výkonov, musí vysporiadať nielen výkonných umelcov (spevákov, hudobníkov), ale aj výrobcu zvukového záznamu, ktorý pôvodné nahrávky vyrobil, ak im ešte neuplynula doby ochrany (v zásade 50 rokov, resp. 70 rokov).

 

Je webová stránka databázou? Aké mám povinnosti, keď si chcem vytvoriť webovú stránku, na ktorú vložím fotky, hudbu, videá? Môžem dať na svoju webovú stránku hyperlinky na diela (napr. videá) umiestnené na iných webových stránkach?

 

Webová stránka najčastejšie spĺňa znaky netvorivej databázy a je teda chránená osobitným právom k databáze. Často však  webová stránka napĺňa znaky aj tvorivej databázy chránenej autorským právom. V tom prípade je chránená aj osobitným právom k databáze aj autorským právom. Autorským právom môže byť chránená aj grafika webovej stránky.

 

Pri tvorbe webovej stránky je potrebné získať súhlas na použitie diel, ktoré sa majú na stránku umiestniť. Výnimkou sú len hyperlinky, ktoré sa nepovažujú za použitie v autorskoprávnom zmysle, nakoľko len odkazujú na iný zdroj a nesprístupňujú obsah novej verejnosti.

 

Čo je nekalá súťaž a aké druhy nekalej súťaže možno rozlišovať v súvislosti s duševným vlastníctvom?

 

Nekalou súťažou sa nazýva také konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a môže ostatným súťažiteľom a spotrebiteľom spôsobiť ujmu.

Nekalá súťaž sa týka aj spotrebiteľov, keďže nekalosúťažným konaním môžu byť spotrebitelia  uvedení do omylu (napr. v prípade zneužitia ochrannej známky).

Nekalá súťaž sa spája prevažne s právami priemyselného vlastníctva.

Príklady nekalej súťaže vo vzťahu k duševnému vlastníctvu

a) klamlivá reklama - reklama, ktorá šíri informácie napr. o výrobku či službe a je schopná uviesť do omylu osoby, ktorým je určená (napr. spotrebiteľov) a tým zabezpečiť súťažiteľovi prospech na úkor iných súťažiteľov.

Príkladom klamlivej reklamy môže byť použitie cudzej ochrannej známky v reklame, aby vznikla predstava, že propagovaný výrobok je od určitého výrobcu (majiteľa ochrannej známky).

 

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb - je označenie, ktoré môže vyvolať dojem, že napr. takto označený výrobok pochádza z určitého štátu, miesta, od určitého výrobcu a pod., prípadne, že vykazuje určité charakteristické znaky (napr. označenie „holandské kakao", pričom nejde o kakao z Holandska)

 

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny - znamená použitie obchodného mena alebo označenia podniku, ktoré oprávnene používa iný súťažiteľ, použitie osobitných označení alebo úprav výrobkov, či výkonov, ktoré sa v zákazníckych kruhoch považujú za príznačné  pre určitý podnik, alebo napodobenie cudzích výrobkov alebo ich obalov, ak je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, či výrobkami iného súťažiteľa. Príkladom vyvolávania nebezpečenstva zámeny môže byť napr. zneužitie cudzieho loga alebo obchodného mena.

 

d) parazitovanie na povesti - využívanie povesti cudzieho podniku tak, aby vznikol dojem určitej spojitosti s týmto podnikom. Cieľom je dosiahnuť prospech, ktorý by inak, resp. v krátkom čase, nebolo možné dosiahnuť.

 

e) porušovanie obchodného tajomstva - neoprávnené oznámenie, sprístupnenie alebo využitie obchodného tajomstva osobou, ktorá ho má chrániť a ktorej bolo zverené alebo sprístupnené podnikateľom, alebo ktorá sa k nemu dostala neoprávnene (konaním v rozpore so zákonom).

 

Aké sú možnosti ochrany proti nekalej súťaži?

 

Prostriedky ochrany, v prípade ak dôjde k nekalosúťažnému konaniu, upravuje Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov).

Osoba, ktorej práva boli porušené nekalou súťažou:

- sa môže domáhať, aby sa rušiteľ tohto konania zdržal a odstránil závadný stav

- môže požadovať primerané zadosťučinenie (ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch), náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

 

Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav, môže okrem výnimiek uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

 

 

Kto kontroluje a ako vynucuje ochranu práva duševného vlastníctva v Slovenskej republike?

 

Občianskoprávnu ochranu poskytujú všeobecné súdy Slovenskej republiky. V prípade porušenia či ohrozenia práv duševného vlastníctva je v prvom rade možné využiť občianskoprávne prostriedky. Nároky, ktorých sa možno v prípade porušenia práv duševného vlastníctva domáhať, sú zakotvené v osobitných predpisoch (napr. autorský zákon, patentový zákon), ako aj vo všeobecných predpisoch  (napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), pričom nie je vylúčené tieto nároky aj kombinovať. Jednotlivé nároky možno na súde uplatniť prostredníctvom žalôb, a to napr. určovacej žaloby (napr. určenie, či daná osoba je autorom diela), zdržovacej žaloby (napr. aby sa porušovateľ zdržal zásahov do práv duševného vlastníctva), odstraňovacej žaloby (na odstránenie následkov porušenia práva duševného vlastníctva), žaloby na náhradu škody alebo žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod.

 

Administratívnoprávnu ochranu zabezpečujú colné orgány a Slovenská obchodná inšpekcia. Kompetencie a postupy colných orgánov v súvislosti s ochranou duševného vlastníctva upravuje  zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, ktorý reaguje na prijatie nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. V rámci opatrení na ochranu duševného vlastníctva sú colné orgány oprávnené za splnenia zákonných podmienok napr. pozastaviť prepustenie tovaru, pri ktorom je podozrenie, že ide o tovar, ktorým sa porušuje duševné vlastníctvo,  zaistiť takýto tovar alebo  ho zničiť. Colné orgány tiež prejednávajú priestupky a iné správne delikty na úseku porušovania práv duševného vlastníctva pri tovare na domácom trhu alebo pri tovare pod colným dohľadom.

Slovenská obchodná inšpekcia kontrolou vnútorného trhu zisťuje dodržiavanie práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva, významných z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

 

Trestnoprávne aspekty sú v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní (polície a prokuratúry). Trestnoprávne prostriedky ochrany pri porušení práv duševného vlastníctva sú krajnými prostriedkami (tzv. ultima ratio) právnej ochrany. Trestné právo nastupuje až vtedy, keď sa ostatné prostriedky ochrany ukážu ako neúčinné.