Aktuality

Začiatkom apríla zverejnilo EUIPO v spolupráci s OECD novú štúdiu, ktorá sa zaoberá nezákonným obchodom s falzifikátmi počas pandémie Covid-19.

Pandémia COVID-19 výrazne ovplyvnila takmer všetky oblasti ľudskej činnosti, dokonca aj oblasť falšovania a nezákonného obchodu, ktorá sa prelína so širšími výzvami v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva. Podvodníkom, ktorí sú zainteresovaní v nezákonnom obchode, pandémia otvorila nové možnosti zisku. Rozsiahle obmedzenia v pohybe osôb a tovarov, narušenie dodávateľských reťazcov, uzatváranie podnikov, silný dopyt po liekoch, ochranných pomôckach a testoch alebo obmedzené kapacity orgánov činných v trestnom konaní sú všetko faktory, ktoré formovali prostredie nezákonného obchodu. Počas pandémie došlo k výraznému posilneniu obchodu s falšovaným tovarom.

Štúdia odhaľuje, že počas pandémie sa do popredia dostali najmä sfalšované zdravotnícke pomôcky, vrátane respirátorov, rúšok, rukavíc a hygienického oblečenia. Mnohí spotrebitelia sa pri nákupe týchto výrobkov obrátili na digitálne platformy z dôvodu nedostatku tohto tovaru v tradičných predajniach. Súčasne sa prudko zvýšil dopyt po vitamínoch, najmä po vitamíne C. Táto zmena v správaní spotrebiteľov (preferencia nákupu na internete) ponúkla falšovateľom nové možnosti, ktoré v rámci nezákonného obchodu aj využili. Podľa štúdie EUIPO a OECD prudký nárast podielu falšovaného tovaru (najmä masiek) vzrástol od druhého štvrťroka v roku 2020. V druhej polovici roku 2021 podiel týchto falšovaných výrobkov klesol a vrátil sa na úroveň spred vzniku pandémie.

Organizovaný zločin v oblasti falzifikátov sa však nesústredil iba na ochranné zdravotnícke pomôcky, využil prechod spotrebiteľov na nákup na internete a falšované tovary rozšíril na celý rad výrobkov od kozmetiky, hračiek, oblečenia až po potraviny a nápoje. Štúdia uvádza, že podiel colných zásahov týkajúci sa týchto kategórií výrobkov boli počas pandémie (2020-2021) vyššie ako v rokoch 2017-2019. Podľa štúdie počas pandémie zaznamenali exponenciálny rast najmä e-shopy ako napr. Amazon, Alibaba, AliExpress.

Ďalším dôsledkom rozmachu internetového obchodu počas pandémie bolo zaťaženie poštových a kuriérskych služieb, a nárast podvodov aj v týchto službách. S rastúcim objemom zásielok bolo deklarovanie a kontrola zásielok čoraz náročnejšie. Pre služby presadzovania práva sa monitorovanie týchto zásielok stalo výzvou vzhľadom na ich obrovský objem. Okrem toho dôsledky pandémie viedli k tomu, že mnohé značky začali uprednostňovať iné formy ako ochranu značky, čím neúmyselne umožnili rozmach falšovateľských aktivít.

Na základe rôznych analýz, zistení a dôsledkov z pandémie, sa v záujme komplexného boja proti falšovaniu objavuje konsenzus o potrebe integrovaných stratégií, ktoré by zahŕňali verejný a súkromný sektor. Takéto stratégie by mali zahŕňať nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj subjekty z oblasti financií, internetového obchodu a telekomunikácií.

Okrem toho podľa EUIPO a OECD je potrebné, aby krajiny považovali falšovanie za závažnú hospodársku trestnú činnosť, ktorá si zaslúži náležitú pozornosť. Začlenením falšovania do širších paradigiem hospodárskej kriminality možno dosiahnuť súdržnejší, účinnejší a efektívnejší prístup k jeho znižovaniu. V tejto súvislosti stojí za zmienku Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), súhrn politík EÚ, ktorý predstavuje integrovaný prístup k vnútornej bezpečnosti EÚ. Táto komplexná stratégia zahŕňa spektrum opatrení vrátane kontrol na vonkajších hraniciach, spolupráce medzi policajnými, colnými a justičnými subjektmi, riadenia informácií, inovácií, odbornej prípravy, prevencie a riešenia vonkajšieho rozmeru vnútornej bezpečnosti.

Celá štúdia ako aj zhrnutie sú dostupné na webovej stránke EUIPO.